Denník Bratislavského neurotika

Autor: Radoslav Šipoš | 27.7.2012 o 12:57 | (upravené 25.12.2014 o 12:19) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  256x

Sem tam malý dôkaz ,že to normálne je predsa len prízrak. Potrebný na to aby sme dokázali spoločne medzi sebou žiť. Nie je možné aby sme so všetkými zdielali to svoje ja. Niekto ho ani nechce ukazovať.Radšej zvolí normálnosť. Na vonok sme väčšina normálna.Vo vnútri sme všetci tak troška šibnutý.Toto je započuť pri počuvaní Úrsinyho a Štrpkovho Modrého vrchu.

Mám izbu bez kľúča, bez zámku, bez dverí
všetko v nej sa otvára na dotyk
stisneš vypínač a zo slnka je tma.
Na dne akvária sa rozsvecuje pláž

S úsmevom na tvárí pri počutí týchto pár riadkov zo skladby Pod Hladinou si vravím:To je ale úlet. To znamená ,že som v poriadku. Len mi to ešte nevyšlo oficiálne. Ešte som podivín ,nie je to čierne na bielom. Nemám na to papíre...

Čo s tebou človečiečik ,čo ti nadávajú do umelca. Síce moj otec vraví mame ty umjelče ,keď pripáli obed,presne ako z Hogo Fogo Homolka ,ale vieš presne o kom vravím. Mimochodom ,zateplujú nám barák. Už to trvá mesiac a neviem do kedy to psychicky vydržím. Ta povera s priemernou teplotou slovenskeho robotíka 2 promile nie je až tak nepravdivá.. To su tiež umelci. Papoušek by mal námet na pokračovanie Homolkových.

Včera veľa ľudí zažilo pád. Možno to je predzvesť ako to dopadne s nami Európanmi. Sedím si s priateľmi na terase v Starom meste. Ľudia vchadzajú to stredu metropole menom Bratislava. Celú ulicu zaujme párik. Ona niečo medzi 50 až 60 rokov. On do 30 . Oná pripitá,ulica je jéj úzka vedie ju pod ramenom. Dobrý syn ,vravia pri veďlajšom vedľajšom stole. Hops,a ako kabeľka s miernym zemetrasením padá pripitá "mama" na zem rovno ped terasou...Máme možno chtiac nechtiac započuť utržky rozhovoru:...Zas to na mňa hraješ....Nie, nehrajem... Chvílku sme dezorietovaný. Párik pokračuje v ceste. Celá ulica na chvílu ztíchne,sleduje s napätím ako to bude bude pokračovať. Tackanie pokračuje.Očakávame ďaľši pád... V jednej chvíli sa tackajúca dáma nakláňa na svoju oporu a .....pri vedľajšom stole vyslovená nahlas vyslovená myšlienka čo kolovala všetkým hlavách: TO NEBUDE JEHO MAMA!!!...Podobne rozpačito si pripám keď počúvam spravodajstvo v rozhlase....

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?