Mám izbu bez kľúča, bez zámku, bez dverí
všetko v nej sa otvára na dotyk
stisneš vypínač a zo slnka je tma.
Na dne akvária sa rozsvecuje pláž
S úsmevom na tvárí pri počutí týchto pár riadkov zo skladby Pod Hladinou si vravím:To je ale úlet. To znamená ,že som v poriadku. Len mi to ešte nevyšlo oficiálne. Ešte som podivín ,nie je to čierne na bielom. Nemám na to papíre...
Čo s tebou človečiečik ,čo ti nadávajú do umelca. Síce moj otec vraví mame ty umjelče ,keď pripáli obed,presne ako z Hogo Fogo Homolka ,ale vieš presne o kom vravím. Mimochodom ,zateplujú nám barák. Už to trvá mesiac a neviem do kedy to psychicky vydržím. Ta povera s priemernou teplotou slovenskeho robotíka 2 promile nie je až tak nepravdivá.. To su tiež umelci. Papoušek by mal námet na pokračovanie Homolkových.
Včera veľa ľudí zažilo pád. Možno to je predzvesť ako to dopadne s nami Európanmi. Sedím si s priateľmi na terase v Starom meste. Ľudia vchadzajú to stredu metropole menom Bratislava. Celú ulicu zaujme párik. Ona niečo medzi 50 až 60 rokov. On do 30 . Oná pripitá,ulica je jéj úzka vedie ju pod ramenom. Dobrý syn ,vravia pri veďlajšom vedľajšom stole. Hops,a ako kabeľka s miernym zemetrasením padá pripitá "mama" na zem rovno ped terasou...Máme možno chtiac nechtiac započuť utržky rozhovoru:...Zas to na mňa hraješ....Nie, nehrajem... Chvílku sme dezorietovaný. Párik pokračuje v ceste. Celá ulica na chvílu ztíchne,sleduje s napätím ako to bude bude pokračovať. Tackanie pokračuje.Očakávame ďaľši pád... V jednej chvíli sa tackajúca dáma nakláňa na svoju oporu a .....pri vedľajšom stole vyslovená nahlas vyslovená myšlienka čo kolovala všetkým hlavách: TO NEBUDE JEHO MAMA!!!...Podobne rozpačito si pripám keď počúvam spravodajstvo v rozhlase....
