Denník Bratislavského neurotika

Autor: Radoslav Šipoš | 30.12.2012 o 22:47 | (upravené 30.1.2014 o 22:40) Karma článku: 5,54 | Prečítané:  358x

Tenká pomyselná hranica čo je ešte sebaurčenie a čo už maniere. Deň po Vianociach stretávam suseda pri venčení Ralfa. Pred pár rokmi ho priniesol tiež presne takto na Vianoce domov deťom, ktoré celý rok prosili o domáceho miláčika. Po čase sa deťom Ralf okukal a jediný kto ho chodí už venčiť je on sám. Ralf má svojich trikrát po pätnástich minútach denne čerstvého vzduchu... „Už dlhšiu dobu bol nejaký nesvoj", vraví mi sused, „tak sme mu priniesli z útulku spoločnosť". Ukazuje na malého bastardíka vedľa Ralfa. Volá sa Ben... Po minúte ticha mám sprostú poznámku: „Ak tomu správne rozumiem tak ste svojmu domácemu miláčikovi kúpili domáceho miláčika". „V podstate áno", sused úsmevne priznáva.

Prvé Vianoce s D. Ešte stále ju viac zaujímajú moje zablatené rifle ako to čo ju čaká pod stromčekom... Čaká nás ešte veľa pekných dní.. Ako vraví, „ty musíš mať v sebe detektor na kaluže!“.  Nepriznám ani za ten svet..

Priznám, že čím ďalej prestávam veriť hlásnym trúbam, čo svoje "sväté" slová o rovnosti, ktoré sú mimochodom dotované z toho istého systému, proti ktorému zbroja, myslia vážne. Anti-kapitalisti píšu svoje manifesty na Macoch. Ľudia čo vravia o chudobe sa napchávajú v drahých reštauráciách. Ochrancovia prírody lietajú každý druhý týždeň sem a tam po celom svete niečo "vyriešiť" na konferencii o konferencii. Dobrovodský vraví na hlavnej stanici plnej náckov, že žiadneho neonacistu nevidí.. SAMI SEBA KOMPROMITUJÚ... Naopak si začínam všímať "ghostwriterov". Ľudí, o ktorých sa nikto nedočíta v novinách, ľudí ktorých práca nie je ohodnotená žiarov reflektorov, lebo o ňu nestoja... Ľudia čo nepracujú programovo, lebo zistili že s ľuďmi sa dá niečo vytvoriť, ak sa k nim pristupuje iba ako k ľuďom a nie ako k niečomu ideálnemu ale ani hlúpemu...

Nový rok je za rohom. Tak ako každý - prináša nádej, že tento nový bude o niečo lepší ako ten minulý. Počas prvých dní nového roku sa však všetko vracia do starých koľaji. Bez krvi a potu to lepšie nebude a ani krv a pot nie sú zárukou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?