Denník Bratislavského neurotika

Autor: Radoslav Šipoš | 23.7.2013 o 19:35 | (upravené 30.1.2014 o 22:39) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  488x

Vonku je 30 stupňov. Po ceste na autobus ma chytá čudný pubertálny chtíč. Kráčam popri Autobusovej stanici na Nivách. Aha, staničný bufet! Už roky som v ňom nebol. Vojdem dnu. Nič sa za posledných 15 rokov nezmenilo. Chlapíci v montérkach aj v ne-montérkach sedia nad pivom a panákmi, v pozadí niekto do seba tlačí segedín. Staničný bufet si pýta 15 deka tresky, 5 deka štipľavého, k tomu 2 rohlíky a veľkú kofolu. Neubránim sa aj napriek tomu, že na oko vyzerajú šaláty v chladiacom boxe všelijak..

 

Tak som si naložil. Oči už vedia. Mozog ešte stále ovláda nerozvážnosť. Treba pridať ďalší zmysel. Pričuchnem si k šalátu. "Vonia" oveľa horšie ako vyzerá.. Ešte stále váham, či ho aspoň neochutnám. Bez tresky neodídem! Však oči aj čuch môžu klamať! Ževraj človek má päť zmyslov, muži ich majú určite šesť. „Opováž sa žrať vôbec nejaký šalát v tomto horku!“.. prehovára hlasom mojej matky. Chvíľu som puberťák nepočúvam nikoho.. Ešte raz si privoniam. Do riti aj s tým..

Kauza Bezák. Dlho som nepočul, že by sa toľko média zaujímali o nejaký vzťah zamestnanec - zamestnávateľ...

Cirkev je ako cestovná kancelária, čo predáva zájazdy, čo sa nikdy neuskutočnia. Príbeh, čo bol už prerozprávaný nespočetne krát. "Kúpiš" si lacno "zájazd" do vysnenej krajiny. V deň odchodu pobalíš deti, 3 krát sa pohádaš so ženou, ktorá má cestovnú horúčku, lebo za posledných 10 rokov nikde nedovolenkovala. Vôbec ti neprišlo podozrivé, že odchod je z parkoviska spred Istropolisu. Vonku je teplo k nevydržaniu.. Stojíš pred Istropolisom spolu s ďalšími kupcami super lacného zájazdu do "raja". Autobus neprichádza. Prvú pol hodinu ešte nepochybuješ, po nej začínaš byť nervóznejší. Po hodine už decká nevedia, čo so sebou, žena po tebe hučí niečo o tom "že to tušila"... Po troch hodinách márneho telefonovania na vypnuté číslo cestovnej kancelárie zdvíhaš kufre a môže ťa aj roztrhnúť... Cirkev, spoločnosť s ručením obmedzeným.

Na Slovensku sú extrémy naľavo aj napravo. Nenosia bombery, ani kosák a kladivo. Nemajú jasné črty. Aj tu na SME hlavne v diskusiách pod článkami sa arogancia a nenávisť ľudovo povedané "fašizmus" vydáva za liberalizmus... Totiž pojem Liberál sa v politike nedá preložiť. Byť liberál vo Francúzku znamená stáť extrémne napravo.. V Amerike naľavo a v Británií vľavo v strede...

U nás sa prejavuje častokrát tragikomicky. Už ani tí náckovia nie sú čo kedysi! Za mojich čias boli radi, keď mali na tepláky a zimnú bundu “bomber“, ktorú nosili chudáci aj cez leto, lebo „trpieť treba!“. Dnes som bol na pumpe, dievčina- polovica hlavy vyholená, Iphone s krytom značky podporujúcej nacizmus - THOR STEINAR. Hipsterizmus si nevyberá, berie všetko.

A aj preto sa môžu všetci „v Pohode“ stretnúť, sedieť v stane gay pride-u a počúvať v diaľke rannú omšu, debatiť o Bezákovi a spievať si „všetci píšte modrým perom!“..

Kabáty sa už ani nemusia obracať. Dnes sa už nevyrábajú, aby vydržali roky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?