Minulý týždeň, krčma pod domom- kupujem cigarety. Krčmárka sa ma pýta, že či viem o tej plavárni, čo sa bude stavať. „Super nápad", som si vravel, keď som to nedávno počul. „Tak podpíš petíciu na podporu". Pýtam sa, že načo petícia keď ju idú stavať... „Začali zbierať podpisy proti výstavbe".... Ach... takmer som zabudol.. Som Petržalčan.. Keď sme si chceli s chalanmi z domu natrepať do manglovne, ktorú nikto nepoužíval pingpongový stôl, museli sme mať od každého nájomcu podpis že mu to neprekáža....45-im nevadilo...dvom áno....a bolo po pingpongu v manglovni...
Petržalke nechýba ďalšia cesta, ani obchodné centrá a ani banky. V prvom rade nám chýba zeleň, životný priestor, miesta na oddych (áno, znie to ako zo zlej brožúry Greenpeace). Život bežného Petržalčana vyzerá tak, že ráno odchádza z Petržalky do práce alebo školy a prichádza domov až večer. Cez víkend je buď zavretý medzi štyrmi stenami (svojho bytu alebo Auparku) alebo zas odchádza preč z Petržalky. Zo štyroch stien neurotický pocit, „som aj nie som v Petržalke". Prechádzka je možná jedine pri Chorvátskom ramene, Draždiaku či na bicykli na hrádzu. Ľudia si vždy nájdu spôsob ako žiť resp. prežiť vo svojom priestore. No entita ako „Petržalčan" je bezobsažná. Slávy Petržalka... od dverí k dverám...40m2..na rodinné tradície.. na udržanie svojho doterajšieho života.. Prestupná zastávka s bufetom v ktorom sa dá zabudnúť. Byť príslušníkom Petržalky znamená žiť v nocľahárni...
Niekto nám tu bude vravieť že sme naivní, keď nechceme štvorprúdovku ktorú tu navrhli pred 30 rokmi. Pred 30 rokmi sa sem iba sťahovali z celého Slovenska ľudia za prácou. Môj otec liezol po žeriavoch v BAZ-ke, aby dostal byt a cez soboty - nedele sa tak isto nezastavil. Nemal tak ako väčšina Petržalčanov čas venovať sa okoliu, potreboval hlavne prácu.. JA NEBUDEM LIEZŤ PO ŽERIAVOCH!
Nie je to o štvorprúdovke.
Nechcem štvorprúdovku. Je to informácia, nič viac. Záleží na politickej kultúre, či ma ako občana bude niekto počúvať. Som generácia, čo sa narodila v Petržalke, takže chtiac-nechtiac pokladám ju za svoj domov.. Nie je v tom žiaden aktivizmus! Je v tom, aj keď to znie smiešne či pseudo- vlastenecky, príslušnosť. ..odniekadiaľ skrátka musí človek byť...